História Rímskokatolíckej farnosti sv. Anny v Štefultove
Rímskokatolícka farnosť sv. Anny v Štefultove patrí medzi významné historické farnosti regiónu Banskej Štiavnice. Jej dejiny sú úzko späté s vývojom baníctva, osídlenia pod vrchom Sitno a duchovným životom obyvateľov Štefultova, Sitnianskej, Ilije a Banského Studenca. Výnimočnosť tejto farnosti spočíva nielen v jej bohatej duchovnej tradícii, ale aj v zachovanom historickom a kultúrnom dedičstve, ktoré dodnes tvorí neoddeliteľnú súčasť krajiny pod Sitnom.
Štefultovská farnosť sa môže pochváliť tým, že jej dejiny boli historicky spracované už v minulosti. Prvé odborné práce pripravil cirkevný historik Hadrián Radványi na podnet dekana Pavla Zaťka. Na tieto výskumy nadviazala publikácia Z dejín Štefultova a Sitnianskej, vydaná v roku 1999.
Počiatky duchovného života v regióne
Územie dnešnej farnosti bolo osídlené už v stredoveku a jeho rozvoj výrazne ovplyvnilo banské podnikanie v okolí Banskej Štiavnice. Obyvatelia jednotlivých osád boli pôvodne pričlenení k starším farnostiam v okolí. Duchovný život sa sústreďoval najmä okolo starobylých sakrálnych objektov, z ktorých najvýznamnejším je románsky kostol sv. Egídia v Iliji.
Kostol sv. Egídia patrí medzi najcennejšie románske sakrálne stavby na Slovensku. Jeho vznik sa datuje do prvej polovice 13. storočia, pričom listinne je doložený už v roku 1266. Podľa historikov bol pravdepodobne postavený benediktínmi alebo pustovníkmi – eremitmi. Dominantou kostola je unikátny neskororománsky portál s bohatou kamenárskou výzdobou, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie románske portály na Slovensku.
Počas stáročí kostol prešiel viacerými stavebnými úpravami a obnovami. V roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Obnova objektu pokračovala aj v modernom období, najmä po roku 2008 za podpory Ministerstva kultúry SR.
Vznik samostatnej farnosti
Skutočný rozvoj cirkevného života v Štefultove nastal v druhej polovici 18. storočia. Významnú úlohu v tomto procese zohrali jezuiti pôsobiaci v Banskej Štiavnici. Práve ich činnosť sa spája s najdôležitejším momentom cirkevných dejín Štefultova – založením samostatnej farnosti.
Začiatkom apríla roku 1784 rozhodol ostrihomský arcibiskup a kardinál Jozef Baťáni o zriadení samostatnej fary v Štefultove. Za prvého správcu farnosti bol ustanovený jezuita Ignác Kolakovský SJ.
Keďže v tom období ešte neexistovala samostatná farská budova, mesto prenajalo pre potreby duchovnej správy dom Mateja Kováča. Táto provizórna fara slúžila až do vybudovania vlastnej farskej budovy.
Ignác Kolakovský sa stal jednou z najvýznamnejších osobností histórie farnosti. Pôsobil tu nepretržite od roku 1784 až do svojej smrti 8. septembra 1814. Jeho meno je neoddeliteľne späté najmä s výstavbou farského kostola sv. Anny.
Výstavba kostola sv. Anny
Potreba reprezentatívneho chrámu pre novovzniknutú farnosť viedla ku stavbe nového kostola v Štefultove. Pôvodné projekty kostola sa zachovali dodnes a historici predpokladajú, že ich autorom mohol byť architekt J. Pirker.
Stavebné práce prebiehali v rokoch 1797 – 1799. Výstavba však nebola jednoduchá. Farnosť zápasila s nedostatkom financií, problémami so zabezpečením dreva na krov i s platením remeselníkov. Zachovalo sa viacero dobových žiadostí majstrov o vyplatenie odmeny za vykonané práce.
Napriek všetkým ťažkostiam sa zásluhou Ignáca Kolakovského podarilo chrám dokončiť natoľko, že 17. novembra 1799 bol kostol sv. Anny slávnostne vysvätený Jurajom Kellerom.
Interiér kostola však ešte nebol úplne zariadený. Začiatkom 19. storočia boli do chrámu prenesené dva bočné oltáre z farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici.
Farnosť v 19. storočí
Po smrti Ignáca Kolakovského pokračovala duchovná správa farnosti pod vedením viacerých kňazov. Medzi významných farárov 19. storočia patrili Jozef Unruch, Ján Magula, Alojz Ipovicz či Móric Kvassay.
Farnosť v tomto období postupne upevňovala svoje postavenie a rozširovala duchovnú správu nad okolitými osadami. Duchovný život sa rozvíjal nielen v samotnom kostole sv. Anny, ale aj pri množstve drobných sakrálnych pamiatok – krížov, kaplniek a božích múk, ktoré vznikali pri cestách, baniach a hospodárskych usadlostiach.
Podľa zachovaných záznamov sa na území farnosti nachádzalo viac než dvadsať krížov a viaceré kaplnky. Tieto drobné sakrálne stavby svedčia o hlbokej viere miestnych obyvateľov a ich každodennom spojení s kresťanským životom.
Farnosť v 20. storočí
V priebehu 20. storočia prešla farnosť viacerými spoločenskými a administratívnymi zmenami. Významným momentom bolo začlenenie Ilije do farnosti Štefultov po reorganizácii územia v roku 1960.
Ďalšou dôležitou zmenou bolo pričlenenie Banského Studenca ako filiálky v roku 2008. Banský Studenec bol pritom v minulosti samostatnou farnosťou s vlastnou bohatou históriou a barokovým kostolom Premenenia Pána z roku 1745.
Počas totalitného obdobia komunistického režimu bola činnosť cirkvi výrazne obmedzovaná. Napriek tomu si farnosť zachovala živý duchovný život. Viacerí kňazi pôsobiaci vo farnosti boli vystavení tlaku režimu. Príkladom je Alfonz Paulen, ktorý bol po preložení do Šenkvíc väznený a zomrel v roku 1954 vo väzení v Brne.
Významnou osobnosťou novodobej histórie farnosti bol dekan Pavol Zaťko, ktorý pôsobil vo farnosti v rokoch 1983 – 1995. Práve počas jeho pôsobenia sa začal intenzívnejší historický výskum dejín Štefultova a Sitnianskej.
Sakrálne dedičstvo farnosti
Farnosť Štefultov je výnimočná množstvom zachovaných sakrálnych objektov. Okrem farského kostola sv. Anny a kostola sv. Egídia v Iliji sa na jej území nachádzajú:
- kaplnka sv. Ondreja vo Vlachovej,
- socha sv. Jána Nepomuckého,
- historické kamenné a drevené kríže,
- prícestné kaplnky,
- drevená zvonica v Banskom Studenci,
- množstvo baníckych krížov a pamiatok.
Kaplnka sv. Ondreja bola vybudovaná pravdepodobne koncom 15. storočia a patrí medzi najstaršie zachované drobné sakrálne stavby regiónu.
Osobitné miesto majú kríže a božie muky roztrúsené po okolí Štefultova a Sitnianskej. Mnohé z nich vznikli pri banských dielach ako prejav viery baníkov a prosba o Božiu ochranu pri nebezpečnej práci. Ich súpis zachytáva historická dokumentácia farských sakrálnych objektov.
Súčasnosť farnosti
V súčasnosti patrí farnosť pod Banskobystrickú diecézu a zahŕňa Štefultov, Sitniansku, Iliju a Banský Studenec. Farnosť má približne 1625 veriacich a rozprestiera sa na území s rozlohou takmer 30 km².
Duchovný život farnosti je sústredený okolo pravidelného slávenia svätých omší, vysluhovania sviatostí, farských pútí a obnovy sakrálnych pamiatok. Významnú úlohu zohráva aj farská pastoračná a ekonomická rada, ktoré pomáhajú pri organizácii života farnosti.
Od roku 2024 je správcom farnosti Mgr. Peter Repiský.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Štefultov
| Kňaz | Obdobie pôsobenia | Poznámka |
|---|---|---|
| Ignác Kolakovský SJ | 1784 – 1814 | Prvý správca samostatnej farnosti Štefultov. Jezuita, ktorý významne prispel k výstavbe kostola sv. Anny a organizácii farského života. |
| Jozef Unruch | 1814 – 1827 | Teologické štúdiá ukončil v Pešti, za kňaza bol vysvätený v roku 1810. |
| Ján Magula | 1828 – 1840 | Rodák z Bohdanoviec nad Trnavou. |
| Alojz Ipovicz | 1840 – 1869 | Narodil sa 20. januára 1804 v Kremnici. Patril medzi dlhoročných farárov farnosti. |
| Móric Kvassay | 1869 – 1884 | Narodil sa vo Visolajoch. Počas jeho pôsobenia pokračoval rozvoj farského hospodárstva a duchovného života. |
| Jozef Sandrik | 1884 – 1900 | Rodák z Bobrova na Orave. |
| Imrich Hojsík | 1900 – 1902 | Narodil sa v Šuranoch, vysvätený bol v roku 1891. |
| Jozef Hlavatý | 1902 – 1929 | Takmer tri desaťročia spravoval farnosť v období pred prvou svetovou vojnou aj počas vzniku Československa. |
| Štefan Večerek | 1930 – 1932 | Rodák zo Zákamenného. |
| Pavol Takáč (Takács) | 1932 – 1938 | Narodil sa vo Veľkých Úľanoch. |
| ThDr. Martin Csányi | 1938 – 1959 | Doktor teológie. Viedol farnosť počas druhej svetovej vojny aj náročného povojnového obdobia. |
| Emil Alojz Masár OFM | 1959 – 1974 | Františkánsky kňaz (OFM). Pôsobil vo farnosti počas komunistického režimu. |
| Jozef Lukačovič | 1974 – 1983 | Spravoval farnosť v období normalizácie. |
| Pavol Zaťko | 1983 – 1995 | Dekan a významná osobnosť novodobých dejín farnosti. Podporil historický výskum a spracovanie dejín Štefultova a Sitnianskej. |
| Peter Janík | 1996 – 2001 | Spravoval zároveň aj farnosť Banský Studenec. V roku 1997 sa presťahoval na tamojšiu faru. |
| Miloš Pikala | 2001 – 2008 | Spravoval spoločne farnosti Štefultov a Banský Studenec. |
| Norbert Ďurdík | 2008 – 2023 | Počas jeho pôsobenia pokračovali opravy a obnova sakrálnych pamiatok vo farnosti. |
| Peter Repiský | od 2024 | Súčasný správca farnosti. Pokračuje v duchovnej správe farnosti sv. Anny v Štefultove. |
Zdroje a literatúra: „Z dejín Štefultova a Sitnianskej“, farské archívy, apsida.sk
V skratke a na jednom mieste
Dôležité informácie
Ak si potrebujete pozrieť aktuálne oznamy alebo máte potrebu prijať sviatosť zmierenia (ospovedať sa), tu nájdete všetko v skratke. A nezabudnite, že nám môžete prispieť cez e-Zvonček→
Aktuálne oznamy →
Klikni vyššie pre aktuálne liturgické oznamy našej farnosti.
Časy vysluhovania sviatosti zmierenia (spoveď)
Štefultov: 30 min. pred sv. omšou, prvé piatky aj skôr.
Banský Studenec a Ilija: 30 min. pred sv. omšou, alebo podľa potreby.
⭐ Ak to potrebuješ, klikni na
Spytovanie svedomia pred spoveďou→